Lucia Krausová - finalistka

Hlasovanie bolo ukončené.

v kategórii MAMA bojovníčka

7643 hlasov

Svoju nevestu Lucku nám do ankety prihlásila Monika:

„Lucka je veľmi húževnatá maminka. S mojim synom sa vzali, na to otehotnela a čakali vytúžené bábätko - dievčatko. No osud sa s nimi nemaznal a po narodení, dievčatko Lucinka po 2 hod. zomrelo. Boli sme z toho zdrvení, najmä rodičia. Bola to pre nás všetkých veľká rana. Lucka potom otehotnela druhý krát, mali sme radosť, ale aj strach. Nik si z nás nevedel predstaviť čo prežívala ona, s akým strachom prežívala tehotenstvo. Všetko nasvedčovalo tomu, že bude všetko v poriadku. V siedmom mesiaci jej síce doktor povedal, že bábätko ma krátke stehenné a ramenné kosti, ale že môžu ešte dorásť. Moja nevesta Lucka už mala obavy, čo bude ďalej. Nastal deň pôrodu -  cisársky rez, aby nenastali nejaké komplikácie. Pôrod prebehol v poriadku. Narodil sa náš bojovník Miško. Mal menšiu váhu, ale všetko sa javilo v poriadku. Bol ale veľmi často prechladnutý a ťažko dýchal. Mal 3 mesiace keď ho lekárka poslala na vyšetrenia do Banskej Bystrice, lebo si s ním nevedela rady. Priviezli ho v minúte dvanástej. V Ban. Bystrici mu spravili  vyšetrenia a hneď ho previezli vrtuľníkom do Bratislavy kde ho aj operovali. Nášmu Miškovi totiž zlyhávalo srdiečko. Lucka so svojím synčekom strávili v nemocnici v Bratislave 2 týždne. Potom sa vrátili do Banskej Bystrice – malý Miško mal zavedenú tracheostomiu, aby mohol dýchať. Tu s ním Lucka strávila 3 a pol mesiaca a keďže nevedela ako má s malým Miškom narábať, húževnato sa učila každý deň nové a nové veci. V BB ju všetky sestričky a doktorky poznali, starala sa tam aj o ďalšie bábätka. Nakoniec, keď odchádzali z nemocnice, sa Lucky opýtali či by k nim nešla pracovať. Doma si museli zvykať na iný režim života, kde celú noc a deň išla pľúcna ventilácia, kde mali rodičia strach či žije, či dýcha. Nato všetko Miško má Achondroplaziu a potom Hypotonus, má hypoplastický ľavokomorový syndróm. Lekári nám povedali, že takéto detičky sa nedožívajú veľa rokov, len ležia. Moja Lucka a Miško sa nevzdávali, obidvaja bojovali. Boli také chvíle a nie raz, že v noci bola búrka a vypadla im elektrika, museli sa rýchlo poobliekať a utekať k starým rodičom 10km, pretože Miško je závislí na pľúcnej ventilácii, ktorá ide na elektriku. Stalo sa aj, že si vytrhol kanylu, neváhala a rýchlo vymenila, keby čakala na sestričku, ktovie ako by to dopadlo. Keď prišla pohotovosť iba skontrolovali či ju dobre vsunula a boli prekvapený, že to ovláda, že bola duchom prítomná a nespanikárila. Boli aj také chvíle, že syn bol v robote a vtedy im vypli elektriku. Lucka sa nevzdávala - začala s ním pomaly cvičiť,  dávať mu hračky, naučila ho posunkami pýtať sa cikať , lebo rozprávať nevedel. Vedela, že Miško má dobre vyvinutý rozumček, učila ho farby – aj po anglicky povedať, teraz vie celú abecedu, číslovky, napíše svoje meno. Povie celú svoju adresu. Je veľmi talentovaný preto chcela Lucka, aby chodil do škôlky aj keď ma takúto chorobu. Dnes Miško chodí 2 krát do týždňa s maminkou do škôlky na dve hod. Pretože nemôže viac byť bez pľúcnej ventilácie. Som nesmierne vďačná Lucke ako sa stará o Miška. Pred rokom sa im narodilo ďalšie bábätko – je zdravé a oni sú nesmierne šťastný. Moja nevesta Lucka je pre mňa MAMA roka.“ ukončila svoje rozprávanie Monika.