Miloš Vandraško - finalista

Hlasovanie bolo ukončené.

v kategórii OCKO roka

1297 hlasov

Miloš bol obyčajným otcom. Jeho syn Timotej bol šikovným futbalistom až do osudného dňa. Svet sa mu obrátil naruby, keď jedného večera inak zdravý Timotej (vtedy mal jedenásť rokov) vyhlásil, že ho bolí hlava a nič nevidí. Pre masívne krvácanie do kmeňa mozgu upadol na dlhé mesiace do kómy. Miloš to však nevzdal a pomáha Timkovi so všetkým, odkedy sa po desiatich mesiacoch prebral z kómy a všetko, čo sa nám zdravým ľuďom javí ako samozrejmosť, sa učí odznova. Krok za krokom sa učí veci, ktoré sú pre nás zdravých samozrejmé. A to všetko za pomoci svojich obetavých rodičov.

Timotejovi telo vypovedalo službu v čase, keď sa svet začal utápať v strachu z Covidu19, prijímali sa opatrenia, pomocou ktorých sa mala nákaza eliminovať. Po niekoľkých týždňoch, keď sa uvoľnili opatrenia, sa celé dni, od rána do večera, striedali pri synovom lôžku, rozprávali sa s ním, dúfajúc, že ich počuje. Po desiatich mesiacoch sa rodičia rozhodli, že Timoteja zoberú domov, pretože jeho stav sa nemenil. V obývačke umiestnili polohovateľnú posteľ, starali sa o neho, umývali ho, polohovali, kŕmili pomocou špeciálnej hadičky.

Bolo to presne 28. decembra, keď otvoril oči. Doma bolo v ten deň veľa sĺz radosti a dojatia. Odvtedy Miloš verí na vianočné zázraky a všetkým ľuďom, ktorí bojujú s akýmkoľvek utrpením, odkazuje, aby sa nevzdávali. Pre Timotejových rodičov prišla ďalšia dávka neskutočnej radosti, keď v januári po prvom rehabilitačnom pobyte v Piešťanoch povedal prvé slovo – mama. Sprvoti so synom komunikovali tak, že doma mali umiestnenú veľkú tabuľu s písmenami, postupne však Timotej vďaka svojej odhodlanosti začal rozprávať. Zlomový bod v ich živote nastal, keď sa doma po spoločnej porade dohodli, že sa vráti do školy, medzi deti. „Tato, poďme cvičiť.“ Túto prosbu počúva Miloš od svojho syna v pravidelných intervaloch. A Miloš neváha, lebo vďaka cvičeniu jeho syn rozpráva, normálne je, chodí, vrátil sa do školy.